Košickí teológovia, pastieri, etici, ďalej právnici, lekári a sociológovia z celého Slovenska od ľavého po pravé spektrum našej spoločnosti uskutočnili ďaľší vzácny spoločný vedecký dialóg
Inštitút aplikovanej etiky prof. Alexandra Spesza pri Teologickej fakulte Katolíckej univerzity Ružomberok v Košiciach usporiadal vzácne podujatie „Týždeň etiky v Košiciach“ v dňoch 8. až 11. apríla 2014. Kedže pracovníci Inštitútu sa podieľajú na vedeckej činnosti viacerých výmenných programov stredoeurópskej výmennej siete CEEPUS, zorganizovalo sa pozvanie profesorov a študentov spolupracujúcich univerzít a spoločne s kolegami z komory pre medicínske právo Medius sa uskutočnilo toto jedinečné podujatie.
Týždeň etiky začal v utorok ráno 8. apríla Workshopom študentov viacerých univerzít z maďarského Pecsu, poľskej Opole, rakúskeho Grazu a košickej katedry aplikovanej etiky filozofickej fakulty UPJŠ v Aule maxima TF KU v Košiciach. Hlavnými prednášateľmi boli mgr. Elissabeth Zisslerová z Grazu, ktorá sa práve vrátila zo stáže v Istanbule a dr. Janus Podzielny z Opole, ktorý sa venovali téme ženskej obriezky z pohľadu ľudských práv v isláme a kresťanstve. Vďaka dr. Jesenkovej a jej študentom z FF UPJŠ sa rozprúdila plodná diskusia o náboženských právach a právach spoločnosti.
Workshop následovala prednáška prof. Waltera Schauppa, ktorá bola určená hlavne pre formátorov, pastierov a riadiacich pracovníkov v Cirkvi na tému „Sexuálna etika po škandáloch sexuálneho zneužívania v rakúskej Katolíckej cirkvi.“ Za účasti otca arcibiskupa metropolitu mons. Bobera prof. Schaupp nielen predložil náročnú problematiku, ale venoval sa aj pútavým moderným morálno-teologickým riešeniam vhodným pre pastoračnú prax 21. storočia.
V stredu popoludní 9. apríla sa pôda teologickej fakulty v Košiciach stala hostiteľskou pôdou zahraničných osobností morálnej a politickej teológie, ktorí, uvedomujúc si situáciu dnešnej laicizovanej a multikulturálnej spoločnosti Európy, sa spoločne pokúsili načrtnúť cestu „Hľadania osobnej identity biblického človeka prichádzajúceho do pluralitnej politickej spoločnosti“ v 21. storočí.
Účasť mimoriadneho hosťa prijal profesor morálnej teológie, arcibiskup Msgr. Jean-Louis Bruguès, O.P., ktorý pôsobí ako archivár a knihovník Svätej cirkvi rímskej vo Vatikánskej knižnici. Rektorovi, viacerým dekanom, seminaristom ako aj ostatným študentom fakulty a vzácnym hosťom vo svojej prednáške Boh, ktorý hovorí v srdci človeka, pripomenul slová emeritného pápeža Benedikta XVI, ktorý citujúc Platóna vyzval mladých ľudí slovami: „Hľadajte pravdu, kým ste mladí. Lebo, ak to neurobíte teraz, prešmykne sa vám pomedzi prsty.“ Rovnako upozornil prítomných na dnešný fenomén individualizmu v Európskompolitickom a demokratickom kontexte, v ktorom túžby človeka postupne nadobúdajú právnu moc bez ohľadu na objektívnu skutočnosť pravdy. Podotkol, že vo svedomí každého človeka nehľadiac na vierovyznanie, je človek schopný poznávať pravdu. Svedomie, ktoré v latinčine poznáme ako conscientia, je derivátom spojenia cum scientia, čo teda poukazuje na to, že každý človek je schopný vedeckého poznania. Okrem toho má v sebe schopnosť poznať čo je pravda a dobre. Viera a rozum sa nevylučujú, naopak, potrebujú sa a dokonca, ako záverom pripomenul prelát, budúcnosť našej civilizácie závisí práve od dialógu viery a rozumu. Inak hrozí nebezpečenstvo, ktorým sú poznačené moderné dejiny – nebezpečenstvo ospravedlňovania rôznych totalitných režimov, genocíd či vojen pomocou diktatúry relativizmu a nových ideológií.
Ako ďalší z relátorov vystúpil rakúsky lekár a teológ, podpredseda etickej komisie rakúskeho kancelára profesor Walter Schaupp z Grazu, ktorý predniesol prednášku na tému Duša embrya-antropológia a etika včera a dnes, v ktorej rozobral pohľady minulosti na animáciu človeka v jeho prenatálnom vývoji ako aj historicky rozdielne chápanie úlohy muža a ženy pri tomto procese. Časom sa proces myslenia v tejto oblasti výrazne menil v závislosti od vedeckého poznania prenatálneho vývinu, a tak sa táto otázka stáva mimoriadne aktuálnou najmä v súvislosti s umelým oplodnením, počas ktorého dochádza k eliminácii nadbytočných ľudských embryí, či ich uskladňovaniu zmrazovaním bez odpovede na otázku o ich budúcom osude. Táto otázka bude hrať v politike kresťansko-demokratických a ľudových strán Európy veľký význam.
K téme prof. Schauppa sa pridal aj emeritný dekan a profesor teologickej fakulty Salzburgskej univerzity a bývalý predseda rakúskej sekcie Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu Dr. Werner Wolbert so svojou prednáškou o rôzniacich sa teóriach o vzniku života, kde upozornil na komlikovaný slovník teórii práv v dnešnej dobe.
Ako posledný vystúpil profesor Frederic van Iersel, sociálny etik z Holandska a odborník na náboženstvo a etiku v medzinárodných konfliktoch na Katolíckej univerzite v Tilburgu. Téma, ktorú predniesol, sa týkala pilierov sociálnej náuky Cirkvi a ich implementácie v holandskej spoločnosti a pričom priniesla podnety do diskusie aj v súvislosti so situáciou na Slovensku. Ako piliere, ktoré Cirkev prostredníctvom sociálnej náuky Cirkvi môžu podržať spoločnosť, si profesor van Iersel všima predovšetkým integráciu morálnych hodnôt na úkor abstraktných, ktoré ponúka relativizmus; nutný koncept dôstojnosti ľudskej osoby pre demokratickú spoločnosť; solidaritu – bohatí versus chudobní, ale aj medzigeneračná; dialóg s predstaviteľmi štátu, ktorým môže Cirkev ponúknuť nielen duchovnú inšpiráciu ale aj kognitívnu orientáciu; post-pragmatický pohľad na štát – minimálny štát s kritériami pre sfunkčňovanie spoločného dobra a konceptu ľudskej dôstojnosti; a napokon, Cirkev štátu ponúka aj normatívny rámec, v rámci ktorého môžu idey fungovať sociálnym smerom a napomôcť zároveň k vytvoreniu spravodlivej a tzv. ekologickej spoločnosti, ktorá sa bude vyhýbať ozbrojeným konfliktom.
Konferencia slávnostne vyvrcholila ocenením Monsignora Bruguèsa pri príležitosti jeho životného jubilea (70 rokov) cenou Inštitútu aplikovanej etiky Alexandra Spesza pri TF KU 2014 za jeho prínos v oblasti etiky a morálnej teológie v zahraničí ako aj pre samotné Slovensko, kde pred vyše 20 rokmi vyučoval morálnu teológiu v kňazskom seminári v Spiškej kapitule.
Vyvrcholením týždňa etiky bola spoločne organizovaná konferencia Komory pre medicínske právo Medius a Inštitútu etiky prof. A. Spesza na tému „Reprodukčné práva ženy v centre záujmu“. Organizátorom sa podarilo usporiadať zatiaľ vrcholnú spoločnú konferenciu špecializovaných odborníkov z celého Slovenska na túto mimoriadne dôležitú tému. Spolupráca lekárov (prof. Lukačin z UPJŠ Košice, prof. Klimek z Jagelonskej univerzity v Krakove, dr. Rosocha, dr. Petrenko a dr. Miklosi z ministerstva zdravotníctva, prof. Kroell z Lekárskej fakulty v Grazi, dr. Kolár zo Slovenskej lekárskej komory), právnikov (doc. Kováč, doc. Doležal z Prahy, ústavná právnička dr. Formánková z Plzne), sociológa (Ing. Synek), psychológov (mgr. Celušáková), etikov a teológov (dr. Hunstorfer z Nemocnice Milosrdných bratov vo Viedni, prof. Schaupp, Mons. Bruguès, prof. Van Iersel, prof. Wolbert) a mnohých ďaľších odborníkov, ktorých zoznam by vydal za samotnú publikáciu (zborník z konferencie bol ako vždy pripravený vopred a je možné ho objednať na adrese komory Medius) sa pokúšali dva dni spolu diskutovať a to niekedy z veľmi rozdielnych (aj ideologických) pohľadov. Práve prítomnosť konzervatívnych katolíckych zástupcov ako aj predstaviteľov všetkých spektier našej spoločnosti, ich spoločný dialóg a hľadanie vzájomného pochopenia a spolupráce v tejto vedeckej oblasti boli tým najvzácnejším, čo sa mohlo našej vedeckej obci ponúknuť. Uvedomenie si vzájomnej potreby všetkých špecialistov bolo práve najdôležitejším úspechom tohoto vedeckého stretnutia a plodný a konštruktívny dialóg bez ideologického boja bol výsledkom skutočného záujmu vypočuť si názory inej strany, aký sme len málokedy zažili na našej slovenskej často ideologicky vyhranenej scéne. Počúvať katolícke riešenie problému neplodnosti manželských párov v podani naprotechnologičky Ing. Dydňanskej zo spoločnosti Plodar a jej dialógu s dr. Petrenkom zastupujúcim iné, veľmi rozšírené riešenie umelým oplodnením, ktoré Katolícka cirkev nedovoľuje, bolo príkladom práve takéhoto dialógu.
Spoločná konferencia Mediusu a IAEAS už začína mať svoje nepopierateľné miesto v slovenskej odbornej verejnosti. Preto už tradične ležala na stole účastníkov pozvánka na budúcoročnú konferenciu 2015, ktorá sa bude venovať téme „Istoty“ zákona vs. neistoty života. Onkologický pacient: multidisciplinárne výzvy z pohľadu medicíny, bioetiky a práva.
Týždeň etiky priniesol veľké množstvo podnetov pre bioetickú prácu na Slovensku. Ostáva len dúfať, že tento spôsob práce si nájde svojich zástancov aj v tých častiach opačne postavených vedeckých táborov, ktoré zatiaľ takýto spôsob spolupráce nepovažujú za potrebný.