Výročné stretnutie BCE (Asociácie bioetikov strednej a východnej Európy so sídlom vo Viedni) v Ljubljane v Slovinsku

Home/Aktuality/Výročné stretnutie BCE (Asociácie bioetikov strednej a východnej Európy so sídlom vo Viedni) v Ljubljane v Slovinsku

Výročné stretnutie BCE (Asociácie bioetikov strednej a východnej Európy so sídlom vo Viedni) v Ljubljane v Slovinsku

V dňoch od 24. 10. do 26. 10. reprezentovali na výročnej konferencii bioetikov Bioethics in central Europe Inštitút aplikovanej etiky prof. Alexandra Spesza pri teologickej fakulte Katolíckej univerzity Ružomberok v Košiciach dvaja členovia Inocent-Mária V. Szaniszló OP a Norbert Szanyi. Tohtoročná téma znela „Otázky na konci života“ (Frangen am Ende des Leben) a stretnutie sa uskutočnilo v Inštitúte sv. Stanislawa v hlavnom meste Slovinska v Ljubljane. V piatok po príchode účastníkov sa najprv konalo generálne zhromaždenie Asociácie. Následne početné grémium účastníkov oslovil a do problematiky terminálnej fázy ľudského života uviedol emeritný profesor dogmatiky z Univerzity Ludwiga Alberta z Freiburgu v Nemecku Gisbert GRESHAKE na tému Sterben und Tod in der Perspektive des Leben, Eine biblisch-systematische Skizze (Umieranie a smrť v perspektíve života, biblicko-dogmatický prístup). Jeho prednáška bola krásnou syntézou autorovho životného prístupu k danej problematike. Prof. Gershake pripomenul, že život a smrť nepasujú jedna k druhej. Upozornil, že sa radi hráme so smrťou avšak skutočnú smrť akoby sme chceli vytesniť z nášho povedomia. Ak by človek bol naozaj nesmrteľný, tak by bolo z morálneho hľadiska jedno, čo konáme, pretože by sme to vždy vedeli vykonať inak ako predtým. Avšak práve smrť nám poukazuje na to, že náš život nám vlastne nepatrí, nevlastníme ho. Život dokážeme žiť len v spoločenstve s druhými ľuďmi a z toho vyplýva aj zmysel ujasnenia si nášho vzťahu k Bohu. Ľudský život sa takto stáva darom a cieľom.

Na prednášku nemeckého dogmatika reagovali hlavne pedagógovia, ktorí túto školu zblízka sledovali, boli v nej akoby doma a vytvorili tak zaujímavú diskusiu.

Sobotňajší program bol veľmi dynamický. Dopoludnia sa uskutočnili tri prednášky organizované slovinskými a chorvátskymi organizátormi. V prvom bloku prednášali člen slovinskej bioetickej komisie Urh GROŠELJ, MD, PhD.End of Life, Ethical Dilemmans in Intesive Care Unit“ (Koniec života, etické dilemy na jednotke intenzívnej starostlivosti) a Doc. Dr. Blaž IVANC „ Legal and Ethical Issues Related to the Right of Life“ (Zákonné a etické východiská týkajúce sa práva na život). Prednášajúci sa venovali teoretickým problémom vzniku a použitia rôznych bioetických princípov v intenzívnej medicíne a problematike etickej ukončenia života pacienta v slovinskej legislatíve.

V druhom bloku sa nám predstavila Doc. Dr. Suzana VULETIČ na tému Biomedial and moral-etical aspects of dysthanasia (Biomedicínske a etické aspekty dystanázie- umelého udržiavania pri živote bytia smerujúceho k smrti). Poobede sme navštívili jedno z najvyhľadávanejších turistických miest Slovinska- jazero Bled a jeho ostrov so starobylým kostolom. Po malej plavbe loďkami a sprievodcovskej prednáške miestneho duchovného s občerstvením (ostrov patrí Katolíckej cirkvi) sme sa v podvečer presunuli do Máriinho domu miestnej komunity saleziánskych sestier, kde sa uskutočnila posledná vedecká časť stretnutia.

Táto bola podľa nášho názoru najkvalitnejšia a vyvolala aj najviac diskusií.  Išlo o spoločný blok prednášok Jeho excelencie Prof. Dr. Józefa  WRÓBELA,  SCJ (bývalého biskupa v Helsinkách a dnes svätiaceho biskupa v Lubline, ktorý je súčasne významným moralistom a bioetikom poľskej biskupskej konferencie a Lublinskej univerzity) a profesora Dr. Med. Dr. Theol. Mag. Pharm. Matthiasa BECKA. Títo špecialisti sa zaoberali témou stanovenia smrti človeka. Čo je kritériom, aby sme mohli konštatovať smrť? Mons. Wróbel vo svojej rozsiahlej analýze poukázal na to, že týmto kritériom je mozgová smrť. Na druhej strane sa však pokúsil viacerými praktickými príkladmi túto teóriu kritizovať. Reagoval tak na tlaky rôznych skupín, ktoré by radi toto kritérium odstránili, pretože aj po mozgovej smrti sa dejú v ľudskom tele procesy, ktoré akoby poukazovali na pomocou funkcie niektorých orgánov na existenciu istých zárodkov života. Pre teológov je totiž veľmi dôležitá otázka o duši človeka a jej prítomnosti v takomto tele. Na druhej strane problematika transplantácie ľudských orgánov a jej naliehavosť v dnešnej spoločnosti si vyžaduje práve diskutované kritérium. Jedná sa totiž o možnosť záchrany čakajúcich pacientov. Prof. Beck vehementne obhajoval dané kritérium poukázaním na prírodovedecké, teologické a biomedicínske argumenty, ktorými zároveň sa pokúšal spochybniť niektoré argumenty Mons. Wróbela. Práve polské (a novoeurópske) stanovisko v plodnom dialógu s rakúsko-nemeckou časťou odborníkov bolo vrcholom tohtoročného stretnutia bioetikov.

Diskusia pokračovala aj počas slávnostnej večery, kedy sa stretnutie členov BCE oficiálne ukončilo. V posledný deň, v nedeľu sa celé spoločenstvo pedagógov a doktorandov z asi tuctu stredoeurópskych univerzít zúčastnilo na spoločnej eucharistii a nakoniec si pozrelo kultúrne pamiatky Ljubljane v atmosfére prebiehajúceho bežeckého maratónu a po záverečnom obede ukončenom slávnymi bledskými krémovými rezmi sa vydalo na spiatočnú cestu.

Jedným z výsledkov stretnutia je aj pozvanie viacerých odborníkov na výročnú konferenciu IAEAS do Košíc 9. Apríla 2015 a súčasne aj 10. Apríla 2015 spoločnú konferenciu s Mediusom pod názvom „Onkologický pacient“. Pozvanie zatiaľ prijali a potvrdili prof. Jan Sokol z UK Praha, prof. Eberhard Schockenhoff z Ludwig Albert univerzity vo Freiburgu, Mons. Prof. Józef Wróbel z Lublina ako doc. Jiří Šimek z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach.

Za IAEAS  Inocent-Mária V. Szaniszló,OP  a Norbert Szanyi

By |2. novembra 2014|Categories: Aktuality|

About the Author: