Dobrovoľníctvo predstavuje neplatenú, uvedomelú činnosť, ktorá je vykonávaná z vlastnej vôle v prospech druhých. Pre dobrovoľníkov to nie je činnosť výhradne „obetujúca”, založená na odriekaní, sebazapieraní či sebadarovaní, ale pre dobrovoľníkov je táto činnosť prínosná a obohacujúca.
Status dobrovoľníctva žiaľ nie je vo všetkých krajinách vnímaný na vysokej úrovni. Sú krajiny, kde ak sa povie, že je niekto dobrovoľníkom, tak reakcia na to môže byť, že ten človek má asi veľa času a peňazí. Avšak sú krajiny, kde je dobrovoľníctvo značne rozvinuté a pozitívne je vnímaný aj status dobrovoľníka v spoločnosti, dobrovoľníctvo je vnímané ako prirodzená činnosť podporovaná úctou.
Pokladáme za dôležité, aby organizácie, ktoré majú dobrovoľníkov, venovali im svoju dostatočnú pozornosť. Pretože ak dobrovoľník nemá odbornú aj ľudskú podporu, môže stratiť motiváciu k svojej činnosti a z organizácie odísť. Pre efektívnu prácu s dobrovoľníkmi je potrebné v organizáciách aplikovať manažment dobrovoľníkov.
Aplikácia manažmentu dobrovoľníkov je v jednotlivých krajinách rôzna. V krajinách, kde je dobrovoľníctvo rozšírené a spoločnosťou pozitívne vnímané a oceňované, je manažment dobrovoľníkov viac rozvinutý. Dokonca sú vytvorené aj samostatné pracovné pozície pre koordinátorov dobrovoľníkov. Na Slovensku ide dobrovoľníctvo do popredia aj vďaka rozvíjajúcim a rozrastajúcim sa dobrovoľníckym centrám. Tie sa posledné roky zamerali aj na manažment dobrovoľníkov. Spustili kurzy zamerané na manažment dobrovoľníkov, kde školia koordinátorov dobrovoľníkov pre efektívnu prácu s dobrovoľníkmi v organizácii. Stále však absentujú samostatné pracovné pozície pre koordinátorov dobrovoľníkov. Tieto funkcie zväčša zastávajú sociálni pracovníci v rámci svojej komplexnej pracovnej náplne. No stále je veľké množstvo organizácií, ktoré neaplikujú manažment dobrovoľníkov a svojim dobrovoľníkom nevenujú dostatočnú pozornosť.
Preto sme sa rozhodli preskúmať, ako prebieha manažment dobrovoľníkov vo vybraných sociálnych neziskových organizáciách, ktoré etapy sú pre nich najnáročnejšie a čo vnímajú v rámci ich realizácie ako deficit alebo výzvu k zlepšeniu a na základe týchto aspektov navrhnúť riešenia.
Pre dosiahnutie stanovených cieľov sme zvolili kvalitatívnu metodológiu. Kvalitatívny výskum sme realizovali metódou hĺbkového pološtrukturovaného interview, na analýzu dát sme využili otvorené kódovanie a vyhodnotenie sme uskutočnili technikou „vyloženia kariet“.Použili sme aj analýzu dobrovoľníckych programov skúmaných neziskových organizácií.Výskumný súbor tvorili koordinátori dobrovoľníkov neziskových organizácií, ktoré pôsobia v sociálnej oblasti.